m-bryo

               Po rannej hygiene som sa pripravil na raňajky, a v sprievode mojich kolegov sme sa vybrali do našej jedálne. Pre mňa to bolo niečo nezvyčajné, keď som uvidel v jedálni chladničku plné ovocia, zeleniny, salám, šuniek a iných dobrôt. Podotýkam, že to neboli raňajky, tie boli prichystané, a čakali pri výdajnom okienku. Tak tu asi neschudnem :) a vrhol som sa na jedlo s chuťou, veď mi už hádam celý stočlenný cigánsky zbor vyhrával jednu pesničku za druhou. Neskôr sme zistili, že sa tu v kempe nachádzajú ešte ďaľšie dve jedálne, a to pre mužstvo, tak aj pre dôstojníkov. Ale naša poddôstojnícka bola asi najkrajšia. V blízkosti každej jedálne bol aj bar. Po raňajkách sme boli pripravení na náš prvý oficiálny spoločný nástup s rakúskymi a maďarskými kolegami. Každý si našiel svoje stanovené miesto, a čakali sme na príchod veliteľa roty. Pre mnohých z nás, slovenských vojakov boli poveli v anglickom jazyku niečo nové. Rakúsky veliteľ bol vyššej štíhlej postavy s upravenými fúzkami. Prehovoril k nám perfektnou angličtinou, po vrúcnom prijatí vydal úlohy a poprial nám veľa šťastia. Stojac v tvare som si pomyslel :,,ktorý to môže byť, ten môj predchodca?".Zvedavosť sa začala stupňovať. Pobrali sme sa v tvare na naše stanovisko. Do takzvanej engineer area.Naša čata si nastúpila a rakúsky veliteľ čaty aj s naším preberajúcim veliteľom nám oznámili úlohy  ktoré bude treba vykonať. Najhlavnejšou úlohou, na začiatok samozrejme, bolo oboznámiť sa s pracoviskom a s novým prostredím. Trošku som mal obavy, veď so mal nato necelý týždeň, aby so prevzal celý sklad. Tak to je teda on! Vyšší ako ostatní jeho kolegovia, štíhli, tmavé kučeravé vlasy. Správca skladu všeobecného materiálu ženijnej čaty sektoru štyri missie UNFICYP. Už na prvý pohľad bolo zjavné, že to bude chlapík v pohode. Volal sa Tony. Po vzájomnom predstavení sa, ma zaviedol do môjho budúceho kráľovstva. Bol to malý sklad skladajúci sa z dvoch miestností. Jedna miestnosť bola určitým spôsobom taký príručný skladík, a v druhej časti sa nachádzali súčiastky a materiál. Pripadal som si ako v malom Baumaxxe. Vodoinštalačný, elektrikársky, stolársky, murársky, zámočnícky a iný materiál. Tak ak toto mám preberať, skrutku po skrutke, tak to teda bude poriadna fuška!!!!!!!!Našťastie som sa dozvedel, že je to vlastne spotrebný materiál ktorý sa nepreberá. Len ma vlastne oboznámil, a dával mi rady ktorý materiál treba v častejších intervaloch objednať a priviesť z veľkoskladu. V sklade sa nachádzala ešte aj malá útla kancelária s písacím strojom, poličkami na spisy atď. Pri preberaní skladu nám pomáhal ďaľší rakušan. Volal sa Thomas. Tento chlap lámavo rozprával maďarsky a našťastie ja ho ovládam na veľmi dobrej úrovni :) Jeho rodičia v 1956 emigrovali zo socialistického Maďarska, pri vstupe sovietskych vojsk, do Rakúska. Tam vyrastal, ale po dlhšom čase pretože vlastne tento jazyk nepoužíval už ho ovládal na slabšej úrovni. Ovládal aj angličtinu a samozrejme nemčinu. Ale vrátme sa k preberaniu. Tony mi postrčil hrubý katalóg s náhradnými dielmi a súčiastkami. ,,Podľa tohto katalógu budeš objenávať tento materiál  ktorý je v týchto regáloch" povedal mi nemecky a Thomas mi to preložil lámavou, ale srozumiteľnou maďarčinou. Bolo to také paradoxné! Katalóg bol napísaný s časti anglicky, s časti grécky a nemeckými prekladmi v poznámkach :) Preberanie našťastie postupovalo podľa plánu. Boli veľmi ochotní a priateľskí. Prvý deň preberania prebehol a ani to tak nebolelo. Po pracovnej dobe a večery sme sa bližšie zoznámili so svojimi kolegami. Urobili vlastne taký zoznamovací večierok. Spoznali sme všetkých rakušanov ženistov. Bola to veselá partia chalanov. Ďaľší rakušan rozprával srbo-chorvátsky, takže aj tam bola komunikácia jednoduchšia. Boli veľmi bezprostrední,a ako sa neskôr ukázalo aj najlepšia partia v rakúskom kontingente v hlavnom kempe. Ako jediní my sme mali svôj areál. Ostatní boli porehadzovaní, tam boli ubytovaní kde bolo miesto. My jediní sme mali aj svoj ženijný klub s televíznou miestnosťou a malým barom. Všetko to postavily rakušania za svoje 30 ročné pôsobenie. Na tomto party som sa dozvedel, že Tony, skladník, drží rekord v rakúskom kontingente. Celých 26 mesiacov v kuse nebol na návšteve doma. Občas sa to dalo na ňom aj zbadať :) Bol tak trochu zvláštny, ale kamarátsky. Po pri  preberaní funkcií sme mali aj ďaľšie zamestnania s našími veliteľmi. I keď skoro tie isté prednášky sme mali aj vo výcvikovom stredisku v Nitre, museli sme sa týchto seáns zúčastniť. Každí sme museli absolvovať vodičský kurz. Jazdí sa tu na ľavej strane, takže sme si to všetci museli vyskúšať. Po absolvovaní tohto zamestnania za volantom sme zistili, že okrem ľavej strany sú na cestách ešte väčšie nebezpečenstvá.

Ale to až nabudúce :)